Inzerát
Dnes ráno v novinách našla inzerát.
Za tisíc rokov vyjde taký možno jeden krát.
Bol veľmi zvláštny, no ju očaril,
iskierku nádeje v nej drobnú vyčaril.
Snáď nájde sa niekto, kto sa jej podobá,
nebude to asi žiadna cárska ozdoba.
Ak sa pýta dakto,
inzerát znel takto:
Hľadám hviezdu, čo z neba spadla,
mladú ružu, čo bez vody vädla,
stránku knihy, ktorú nikto nečítal,
sivú molu, ktorej ktosi bytie vyčítal.
Viem iste, že sme tu dvaja,
možno si z pekla a možno z raja.
Hľadám ťa cez tento inzerát,
neviem vôbec ako budeš vyzerať,
len spoločný život je mi známy…
Tak pomôžte hľadať, páni i dámy.
Hľadajte všade len v zemi nie, prosím,
v hlave vždy tlkot, srdca jej nosím.
Večer, keď do postele si líha sýta,
telo je ustaté, no ona sama seba sa pýta:
„Využiť tak jasné narážky osudu,
či je to iba žart, spravím si ostudu?”
Budí sa s myšlienkou – Ach, ďalší deň.
Hneď potom s povzdychom – Bol to len sen.
Deň za dňom, pomaly, život sa vlečie,
srdce však bije, krv žilami tečie.
Čaká na inzerát, vari sa aj dočká,
na to si ale, princeznička počká.
Nebude z nej manželka, ba ani mama,
kým si taký inzerát, kým ho nedá sama.